Tak ako minulý rok, aj tento som sa chystal absolvovať Holešovského Drásala. Spolu so mnou si to išli rozdať s traťou aj Citrón, ktorý Drásala išiel pred 2-4 rokmi a Jura pre ktorého je táto trať úplne nová.

Počasie sa zdalo dosť nepredvídateľným (prehánky) ale aj tak som bol celý čas optimistom. Minulý rok som sa na trati skoro uvaril, tak predsa teraz nebude mrznúť. :-) Najväčším pesimistom bol aj tak Juro. Mokrý Horal z roku 2001 v jeho hlave zanechal predsa len hlbšie brázdy ako u mňa, hehehe.

Na prezenčke sme zistili, že časť trasy sa zrušila kvôli nezjazdnému terénu a pôjde sa dlhčižnou obchádzkou po lesnej asfaltke. Ráno sa pôjdem na ten úsek pozrieť, či naozaj nekecali. Už sa stmievalo a tak sme si postavili stan a napchali cycáky do auta tak, aby sa tam dokázal Citrón aspoň trochu vyspať. Ešte nejaké to pifko do kempového bufetu, niečo pojesť a hurá späť spať.

Ráno už buntošíme obaja s Jurom a študujeme rannú oblohu. Nebudem kecať, vyzeralo to zle. Ťažké mračná sa prevaľovali a len občas sa objavilo ranné slnko. Išiel som sa pozrieť na ten "nezjazdný" úsek, kvôli ktorému sa presunula trasa po asfaltke. Spočiatku to vyzeralo ako dobrá a tvrdá lesná diaľnica. Po kilometri chôdze do kopca som toho nechal. Hlavne po tom, čo som sa v čoraz ťažšom teréne za hlasného mľaskotu blata takmer vyzul. Postupom času sa vyčasilo a zdalo sa, že to bude dne krásny deň. Aj tak som si zobral teplý cyklodres, keby dačo. Dobre sme sa najedli napili, namazali biky, reťaze, skontrolovali brzdy. JM meditoval, či si vezme foťák, ale veľmi rýchlo som mu pomohol sa rozhodnúť.

Čas štartu sa blížil, bolo treba vyraziť. Na námestí v Holešove ož obsmŕdalo more bikerov, najrôznejšej výkonnosti, farebnosti, váhy. Začína nás chytať atmoška pretekov. Nie je práve najteplejšie ale to je v poriadku, horúce peklo je tá horšia možnosť, ktorú nemusím a ani nechcem. Dohodneme sa, že po prvú občerstvovačku pôjdeme spoločne, potom každý podľa vlastného tempa. S tým nemám problém sa dohodnúť, lebo aj tak budú prvé kilometre viac než prehustené. Takže ideme odzadu. Pekne klíďo-píďo. Ozval sa výbuch ale nikto sa nehýbe. Načo? Ešte chvíľu potrvá, kým sa pohneme. Počuť hromadné nacvakávania a nasadáme. Okolo nás povzbudzuje hromada divákov, čumilov a zvedavcov. Dobre to padne. Jazdím v háku za Citrónom a Jurom. Obaja debatujú jak staré baby na trhu. Pár kopčekov ma presviedča o tom, že musím dať dole teplý cyklodres. Revem na nich, že ich dobehnem a zastavujem. Znovu nasadám, len čo ma dobiehajú sprievodné autá, sanitky. Rýchlo im zdrhám a pri ceste vidím nejakého vybúraného nešťastníka v rigole. To pekne nasere, vydrbať sa pár kilákov od štartu. Už má pri sebe nejakých ľudí a tak pokračujem v stíhačke za parťákmi. Dobieham ich až niekde na vrchole stúpania. Odtiaľ fičíme dole do Rusavy. Ako prišlo, tak odišlo a už zase šliapeme hore na Grapy. Juro je už psychicky pripravený a tak ťaháme hore. Citrón nám trošku uteká. Dobiehame ho a v zjazde nám dáva lekciu ako sa to má robiť. O chvíľu ho strácam z dohľadu. :

Dobiehame ho až v stupáku na Tesák. Stupáčik je celkom príjemný a aj pekný na okolitú prírodu. Máme v nohách asi 20 km a napriek tomu stále jazdíme v chumli bikerov. Niektorí už strácajú paru, iní ešte len zahrievajú piesty.

Na Tesáku si dolievame pitie, napchávame sa, Juro otravuje mechanika a pumpuje koleso. Citrón vyzerá, že sa mu na občerstvovačke páči. Mňa to ťahá ďalej, nohy mi tuhnú, aj tak však ešte počkám na nich, nech aspoň vypadneme odtiaľto spolu. V zjazde ma ešte na chvílu Citrón predbieha ale v prvom stupáku ho už nechávam definitívne za sebou. Idem si podľa svojho tempa. Budem ešte dačo fotiť, keď chce, nech ma dobehne. Trasa na druhú občerstvovačku je poväčšinou do kopca a na dvoch miestach treba dokonca aj zoskočiť a bike tlačiť, prípadne niesť. Nechce sa mi veriť, že by to ktosi dokázal vyšliapať v sedle. Po hrebeni sa dostávam na Kelčský Javorník. Doplním pitie a idem ďalej. Ujazdená lesná cesta dala zabudnúť na minuloročnú vytriasačku. Kamene sa už usadili a cez úzky chodník v hustom ihličí sa dostávam na lesnú zvážnicu a fičím si to dole, do Rajnochovíc. Začína byť akosi teplo. Za Rajnochovicami zvovu do kopca. Tentoraz mi to ide čoraz lepšie a v lese ožívam. Na tretiu občerstvovačku sa tak vlastne dostávam celkom v pohode. Dám si horalku, popijem a ťahám ďalej. Počasie sa nejako divne skrúca. Za obzorom vidím tmavšie mračná a ktovie, kam sa to celé posunie. Pred V. Meziříčím hore na kopci na lúke už mraky vidieť lepšie. Zjazdujem dole cez Jarcovú na 4 občerstvovačku. Teraz sa treba poriadne najesť. Príde dosť náročný úsek a zoberie kopec síl. Mraky sú na dosah ale ešte neprší. Dlho som sa tam nezdržal a spolu s jednou holkou pokračujeme ďalej.

S príchodom dažďových kvapiek si dávam znovu teplý dres na seba. Stále sa ide po rovinke a asfalte. Po stočení do kopca stúpa intenzita dažďa. Našťastie sa práve v tej chvíli nachádzam v lese a tak to nedostávam naplno. Po vyjdení na otvorený terén dážď ustáva. Než sa vyteperím úplne hore, prestalo úplne. Zastavím sa na malej občerstvovačke a už makám naplno. Teraz príde hrebeňovka až na Troják. Pohodová hrebeňovka. Asi aj preto mi to podozrivo rýchlo ubehlo a ocitol som sa na spomínanom Trojáku. Je jasné, že sa tu prehnala dažďová smršť ale našťastie je tu kľud. Dám si bujón, trošku chleba, pomaranč. Ešte si trošku oddýchnem a idem ďalej. Nohy mi stihli trošku stuhnúť ale to o chvíľu prejde. Po dvoch kopcoch neverím vlastným očiam. V priebehu minúty schytávam naplno búrkovú prehánku. Akoby som skočil pod sprchu. Prakticky okamžite mám hlavu, nohy a ruky mokré. Chrbát a trup našťastie drží v suchu krátky windstopper dres. To je však najmenší problém. Problém číslo jedna je trať. Jemný prach na trati sa pred očami mení na kĺzavú masť. Hore to ide ťažko a dole až moc ľahko. Ako dážď prišiel, tak aj odišiel. Bordel na trati však ostal a vyzerám ako prasa. Posledný kopec pred ďalšou občerstvovačkou už musím tlačiť. Na tom blate sa to naozaj nedá.
Na občerstvovačke si dávam opláchnuť prevodníky aj reťaz. Ešte čo-to maziva na reťaz, čosi zjem, napijem sa a padám ďalej. Rýchly zjazd dole ma zbaví blata čo som ešte nestihol odprskať predtým. Odbočením doľava sa začína ďalšie úmorné a dlhé stúpanie. Spočiatku to ide ľahko ale po opustení asfaltky to ide čoraz strmšie a pomalšie. Poučený z minulého roka som spomalil a zaradil ľahký prevod. Takto sa vysoplím až hore a spustím dole asfaltkou. S brzdami sa veľmi nepaprem a zhučím až po odbočku na lesnú cestu. Tu si treba dávať bacha, lebo sa tu minule pár bikerov pekne vysypalo. O chvíľu som na predposlednej občerstvovačke. V nohách už mám takmer 120 kilometrov, miestami na ťažkom teréne a veruže je to na nich poznať. Možno aj preto sa na občerstvovačke dôkladne posilňujem. Do cieľa už veľa kilometrov neostáva. Hádam by som mohol trošku pridať a aj pridávam. Chvíľu idem cez les trialovým úsekom až sa dostávam na mierne stúpajúcu asfaltku. Na tejto asfaltke predbieham všetko živé čo sa dá. Stúpanie nemá konca-kraja. Stále hore a hore. Znervózňujúce stúpanie. Do toho prichádza v poradí už tretia dažďová smršť. Ak sa dá, schovávam sa do zákrytu stromov. Na konci stúpania zase prestáva pršať. O chvíľu sa dostávam na poslednú občerstvovačku. Nezdržím sa dlho a tlačím bike do mazľavého kopca. Snáď prvýkrát ma zrádzajú gumy. Vôbec nedržia stopu. Pritom doteraz to išlo celkom dobre.

Dole svahom som to už nejako prežil a do cieľa už nebolo ďaleko. Síl už neostalo nazvyš a viac-menej podľa čuchu už idem do cieľa. Záverečnými šikanami ešte predbehnem jedného bikera a som v cieli.

Preteky vyšli aj napriek zvláštnemu počasiu celkom dobre. Dá sa povedať, že o tom aj MTB cyklistika je. Počas pretekov bolo pekne, fúkalo, pršalo. Napriek tomu som s akciou celkom spokojný.
Najväčší problém je asi s čistením bicyklov. Pri hadiciach s vodou sa tvorili nekonečné rady. Tisícku bikerov je problém obslúžiť v rozumnom čase. Asi by mali vymyslieť nejakú rýchločističku bikov. :-)
Drásal si zachoval svoj vysoký štandard. V štartovnom boli dve tričká, nejaké tie reklamné blbosti, 80 drásalov, za ktoré si mohol biker čokoľvek kúpiť na jedenie. Ražniči, kura, klobásu, guláš, čokoľvek no a samozrejme pifčo.

Drásal sa mi páčil a dúfam, že o rok tam nabehnem zase.