Občerstvovačky boli dobre zásobené, zabezpečenie súťažiacich a trať bolo úplne super. Za najlepší prínos pre pretekárov, ktorí si chceli trať popri súťažení aj vychutnať, bola možnosť individuálneho štartu. To znamená, že po odštartovaní hlavného balíka o 9:00, bolo možné kedykoľvek odštartovať v priebehu 9:30-10:00 hodiny. Myslím, že kto zvolil túto možnosť, urobil len a len dobre. Minimálne sa tak vyhol každoročným zápcham na náročnejších úsekoch trate.

Ráno bolo chladné a vlhké. Miesilo sa s ruchom prichádzajúcich áut. Obloha neveštila nič dobré. Minulý rok to bolo zo začiatku podobné. Akurát už na štarte pršalo. Dnes sa však počasie na bikerov usmialo a vytvorilo ideálne počasie.

Štart som si bol dole odfotiť a potom nasledoval presun hore na hrad, aby som odfotil najrýchlejších z toho hromadného štartu, ako sa budú vracať z tej krátkej slučky. Keď sa neukazovali ani po 40 minútach (aspoň tí najrýchlejší mohli :-), nechal som to tak a vrátil sa na štart a odštartoval sám približne o 9:46. Prvé kilometríky samá pohoda. Keby som tu neštartoval minule, tak ani neviem, kade mám ísť. :-) Len na križovatkách policajti a policajtky. V stúpaní v kameňolome dobieham prvých bikerov. Nie je dôvod tlačiť. Miesta je tu všade dosť. Po zjazde rýchla pasáž po poliach, Hlinsko a zakončujem to zjazdom do Kudlova. Odtiaľ pohodové stúpanie na asfaltku, rýchly zjazd znovu do Hlinska. Po asfaltke hore chytám tempo hodné ťažkého žiletkára :-) Na križovatke policajti, na odbočke do poľa strážia cestu ďalší. Je ich tu ako hadov. Táto trať je naozaj dobre zabezpečená. Začínam dobiehať čoraz viac bikerov. Nejako sa mi to nezdá. Kde sa doteraz motali? Zatiaľ ich nie je veľa. V rámci možností ich obehnem, aj keď bez nich by som išiel v tomto zjazde rýchlejšie. :-) Nabudúce asi vyrazím presne o desiatej. :-)

Križujem hlavnú cestu, komplikovaný stupák plný koreňov a kameňov radšej tlačím. Konečne sme na ceste smerom na hrad. Ľudí pri trati pribúda a hecujú pretekárov. Aj mňa sa snažia. :-) Po výjazde z hradnej brány nasleduje zaujímavý objazd popri hradných múroch až príde obávaný krátky zjazd z násypu. Bol som si ho ráno dobre obzrieť, akú stopu mám vybrať. Vyplatilo sa. Nejako som už ten vytrasený zbytok pretrpel a po krátkej rýchlej pasáži doľava na dobrú a rýchlu zvážnicu, kde stretávam veľa výletných cykloturistov. Zjazd začína byť čoraz zaujímavejší a dobieham viac a viac bikerov. Križujeme nejakú cestu, všade mraky zvedavcov, bikeri predo mnou spomaľujú, zoskakujú a ja pomaly nabieham na hrozivú roklinu plnú koreňov, lístia, kameňov. Nechystám sa zosadnúť na čo nejaký pánko reaguje: To se nedá sjet

Tá poznámka ma vytočila a just si bez problémov poradím aj s týmto terénom. Lenže o pár desiatok metrov nižšie snaživec v teniskách, čo to celé schádzal neuhol a tak mi neostalo nič iné, len ťuknúť na brzdy a už som letéééél ako redbul. :-) Beriem bike a ťahám ďalej. Nasledujúce stúpanie je zahádzané odrezkami konárov, všakovakého dreva a iného odpadu. To už mám nejaké problémy s radením. Vôbec mi neprehadzuje prehadzovačka. Vôbec nereaguje. Žeby tým pádom? Nejakým zázrakom sa mi to podarilo uschopniť a štverám sa hore k Hubertovi na občerstvovačku.

Bufet U Huberta využívam v prvom rade na technickú kontrolu. Ukazujem chlapíkovi, v čom je problém a je vidieť, že sa vyzná. O pár minút mám bike pripravený popasovať sa s ďalšími nástrahami trate. Na občerstvovačke už vidím svojích parťákov, ako sa s chuťou napchávajú a vymieňame si skúsenosti či zážitky z doterajšieho priebehu maratónu. Vyzerajú spokojní. Som rád, že sú spokojní. Spravím zopár fotiek, nech máme pamiatku. Ešte hodím do seba nejaké jedlo, pitie a môžme ísť ďalej.

V miernom asfaltovom stúpaní znovu roztáčam žiletkárske tempo a oboch nechávam za sebou. Nechce sa mi ísť na pohodové tempo. Ešte im stihnem zarevať, aby si dali pozor na serpentínové zjazdy. Dlhý dlhočižný zjazd po asfaltke a potom doľava na tie parádne zjazdy. Doľava, ostro doprava, ostro doľava až sme sa dostali lesnú zvážnicu a pokojným tempom pokračujem ďalej.

Zo zvážnice sa dlho stúpa hore, krátky zjazdík na asfaltku a prichádza moja druhá obľúbená pasáž. Asi 2-3 kilometrový zjazd popri potoku Krkavec. Škoda, že som tak rýchlo frčal dole, lebo som v polke dobehol pomalších, ktorí tu viac brzdili ako jazdili. :-) Na konci zjazdu otáčame ostro doľava smerom na Zbrašov. Minule som to tu tlačil. Asi aj kvôli tomu, že to bolo viac blatové. Teraz sa dalo a tak som nevidel dôvod tlačiť. Po chvíli jazdy popri poli, cez les, občas potlačiť, keď terén nedovolil. Ale potom ďalší parádny serpentínový zjazd všetko vynahradil. Rýchly presun po lesnej rýchlej jednokoľajke, kde som zase narazil na nejakých mantákov, ako radšej tlačili/niesli biky cez úplne jednoduché a základné prekážky. Tak som na nich zahúkal a potom ma už spolu s nejakým rýchlym mladíkom pustili.

Konečne občerstvovačka. Došlo mi totiž pitie. Citím, že je teplejšie. Na občerstvovačke sa znovu posiľňujem a zisťujem, že mi to už toľko neťahá ako na Helfštýne. :-) Nohy mi už pracujú ťažšie. Teraz je však asfaltová rovina a po odbočení do poľa nohy prebúdzam znovu k aktivite. Podjazd pod diaľnicu nerobí problém, celý som ho prešiel v sedle, aj železničný.

Po podjazdoch nasledoval dlhý a úmorný výšľap hore na Uhřínov. Najdepresívnejšie je, že ho je zdiaľky vidieť po dĺžke. Ovešaný tlačiacimi či pachtiacimi bikermi. V Uhřínove som sa nezdržal na občerstvovačke dlho. Nemal som ani chuť a hlavne som sa chcel odvetrať po tom dlhom stúpaní. Takže chytro to do seba nasypať, naliať a ďalej. Ešte ma čaká jedno šialene dlhé stúpanie na Slavkov. Zjazdy boli dobré a úplne naj, bol ten na konci do Pekla. Ani nie že zjazd ale rovno bikerský tobogán. Fajnšmekri, downhilisti, celopéristi a iná zjazdárská háveď si tu určite dobre zablbli. :-)

Asfaltový a spočiatku nenápadný stupák z Pekla hore, ide veľa bikerov ešte v pohode. Po kilometri to už taká pohoda nie je. Kopec pridáva v stúpaní percentá a od zákruty cez zákrutu odhaľuje čoraz viac tlačiacich. Mne to síce ešte na veľkej placke funguje, ale musím sa zmieriť s tým, že treba trošku zvolniť tempo. Minule som tu aj ja tlačil a rozhodne si to nehodlám zopáknuť. Krátky zjazd cez les a ďalšie stúpanie. Ešteže po asfalte. :-) Na vrchole bola posledná občerstvovačka. Radšej som sa zastavil na dlhšie a posilnil sa poriadne. Prídu zjazdy a presun po rovine pod Helfštýn. Tam sa bude lámať chlieb. :-)

Vyrážam dopredu. Zatiaľ zjazdujem a občas niekoho predbehnem. V jednom momente musím razantne spomaliť, lebo to čo práve jazdím, mi až nepríjemne pripomína zjazd vo válove plnom vody. Koryto plné riedkeho blata. Našťastie to bolo len kratučké a dobieham nejaký tandem. Chlapík tlačí do kopca bike a spolubikerka si turisticky vykračuje pri ňom. Aj ja tu tlačím, lebo toto akosi nemusím a ani netreba. Po nasadnutí na bike mi tandemisti pomaly ale isto zdrhajú. Kua, ako to robia? Peckujem cez Bohuslávky a je mi jasné, že to jaksi nende. Dobieham kadekoho ale tandem sa beznádejne stráca. Idú ako nadupaná lokomotíva. Podjazd pod diaľnicou, doľava, rovno, doľava popri ceste a na moste doprava, doľava a dostávame sa cez Lipník nad Bečvou množstvom zákrut, podjazdov, kanálov do Týnu nad Bečvou. Minule sme tadiaľto išli cez most zbúchaný vojami. Teraz chceli vymyslieť brod ale kvôli vysokej vode sa išlo náhradnou trasou. V podstate sa tým vlastne pridali asi 3-4 kilometre navyše. Našťastie väčšinou po rovine. :-) Nohám sa už veľmi nechce. :-) Vo fľaši mám už len dva-tri hlty pitia. Snažím sa šetriť sily na záverečné stúpanie.

Ponad Týnom ide mierne stúpanie popri domčekoch a záhradkach. Zatiaľ sa to dá ale už mám toho naozaj plné zuby. Stupák cez sad som vyšliapal ale krátky korenistý a miestami aj šmykľavý úsek som radšej potlačil. Podľa rozrýpaného povrchu tu asi tlačil každý. :-) Zmiernenie stúpania a prichádza záverečná pasáž, ktorú som už doobeda odjazdil. Ide to teraz oveľa ťažšie. Dosť to bolí a celé telo už doslova nahlas protestuje. Aj tak ešte vládzem krátky špurt a som konečne v cieli.

Kto nebol na tohtoročnom Šela maratóne, môže ľutovať. Za najlepší prínos tohtoročného Šela maratónu považujem možnosť odštartovať individuálne. Až na trati som pochopil, aké komplikácie týmto krokom organizátorom vznikli. Ľudia na zabezpečovaní trate museli ostať trošku dlhšie. Hlavne tí z úvodných kilometrov. Aj pri vyhlasovaní výsledkov to spôsobovalo problémy. Pretože bikeri ktorí ešte boli na trati, mohli stále zasiahnúť do konečného poradia a tak nebolo možné vytlačiť výsledky načas. Možno by sa dalo tlačiť akože priebežné výsledky s tým, že by sa jasne označilo, že ide iba o priebežný výsledok a pozícia bikera sa môže posunúť o pár pozícií nižšie. Obaja moji parťáci si celý maratón pochvaľovali a dokonca sa jeden vyjadril v tom zmysle, že to bolo fantastické a že je ochotný dať prednosť tomuto maratónu pred (píííp - autocenzúra). :-) Mne nezostáva nič iné, len súhlasiť a tešiť sa na nový ročník Šela maratónu. Celkovo som teda s akciou spokojný, prídem aj nabudúce.

Šela maratón 2004